Tam, kde zlyháva klasická liečba pri záchrane ťažko poškodenej končatiny, ponúka sa, v prísne indikovaných prípadoch, použitie nového liečebného postupu, spočívajúceho v aplikácii mononukleárnych buniek z autológnej kostnej drene (angiocell) do najviac postihnutých miest. 


Nová liečebná metóda

Našťastie sa svet medicíny neustále mení – vedci vyvíjajú nové vakcíny a lieky, objavujú sa nové technológie, lekári majú k dispozícii nové a dokonalejšie metódy liečby. Inovatívnou oblasťou je regeneratívna medicína, ktorá využíva ľudské bunky a tkanivá k liečbe, obnove alebo náhrade funkcie poškodených orgánov, tkanív a buniek a zahŕňa tak celý rad rôznych technológií, vrátane bunkovej terapie.

Tam, kde zlyháva klasická liečba pri záchrane ťažko poškodenej končatiny, ponúka sa, v prísne indikovaných prípadoch, použitie nového liečebného postupu, spočívajúceho v aplikácii mononukleárnych buniek z autológnej kostnej drene (angiocell) do najviac postihnutých miest. Výsledky ukazujú, že sa jedná o účinnú metódu, ktorá môže odvrátiť amputáciu a navrátiť ťažko chorých späť do aktívneho života.

Na základe doterajších celosvetových výsledkov trpí kritickou ischémiou dolných končatín 1 – 5% pacientov s ischemickou chorobou.

Najvyšší výskyt je pozorovaný u pacientov s diabetom, čo zodpovedá približne počtu 100.000 vysokých amputácií vykonaných v krajinách EU a v USA.

Klinické testy potvrdili úspešnosť liečby pomocou vlastných kmeňových buniek z kostnej drene pacienta.

Doterajšie nádejné výsledky aplikovaného výskumu preukazujú, že bunky z kostnej drene pacienta dokážu podporiť novotvorbu ciev a obnoviť cirkuláciu uzavretého cievneho systému končatín. Bunky a tkanivá pacienta tak dokážu naštartovať hojenie u pacienta s kritickou ischémoiu dolných končatín a zachrániť diabetickým pacientom ich končatinu.

 


→ Definícia – Čo je kritická končatinová ischémia?


Aplikácia

Postup liečby CLI pomocou  bunkovej terapie (mononukleárne bunky z autológnej kostnej drene)

  1. Miesto výkonu v oblasti lopat kosti bedrovej musí byť očistené a dezinfikované, operačné pole je nutné zarúškovať sterilnými rúškami umiestnenými v súlade s postupmi správnej klinickej praxe. V priebehu výkonu je vyžadované monitorovanie vitálnych známok, vrátane neinvazívneho merania krvného tlaku, srdcovej frekvencie a saturácie tcpO2. Kostná dreň je odoberaná v intravenóznej sedácii.
  2. Kostná dreň je odoberaná z oboch lopat kosti bedrovej s využitím štandardnej techniky punkčnej aspirácie. Celkom je odobraných 240 ml kostnej drene v malých alikvótach (10-30 ml). Odobraná dreň je prenesená do vaku pre zber kostnej drene obsahujúceho antikoagulačný roztok a 2 ml nefrakcionovaného heparínu obsahujúceho 2000IU/ml.
  3. Separačný krok využíva gradientovú denzitnú centrifugáciu, ktorej cieľom je oddelenie rôznych súčastí kostnej drene, vrátane bielych krviniek, doštičiek a červených krviniek.
  4. V každej spracovateľskej nádobe je možno spracovať 60 ml aspirátu a získať tak 7-10 ml výsledného koncentrátu. Z tohto dôvodu je možno  pripraviť koncentrát s celkovým objemom 40 ml pre transplantáciu.

Popis metódy – bunková terapia:

Metóda využíva diferenciačný potenciál dospelých kmeňových buniek a ich schopnosti vytvárať nové cievy procesom neoangiogenézy (neovaskularizácie). Cieľom je vyvolať angiogenézu a vaskulogenézu, ktoré by bránili progresii ischémie a hypoxie, zlepšili prekrvenie a látkovú výmenu a tým zabránili progresii CLI k nutnosti amputácie končatiny. Tento dej sa uplatňuje napríklad pri hojení rán, kedy efektom rastového hormónu patriaceho do rodiny VGF dôjde k stimulácii pericytov, buniek hladkej svaloviny a endotelových buniek, s následnou tvorbou novej cievy. Použiteľné kmeňové bunky je možné získať z tukového tkaniva, z kostnej drene, pupočníkovej krvi, tkanivovým inžinierstvom, z menštruačnej krvi, a.i..

FOTO – Pôvodný priemer malých, v úvodnej fáze neperfundovaných arteriol sa môže v priebehu procesu arteriogenézy zväčšiť až 20x.

Metóda pracuje taktiež s predpokladom arteriogenézy – teda rastu kolaterálnych artérií – teda transformácie vopred existujúcich kolaterálnych arteriol do podoby funkčných kolaterálnych artérií schopných kompenzovať stratu veľkých okludovaných artérií. Pôvodný priemer malých, v úvodnej fáze neperfundovaných arteriol sa môže v priebehu procesu arteriogenézy zväčšiť až 20x.

Arteriogenéza je mechanicky indukovaná zvýšeným strihovým tlakom nasledujúcom po oklúzii veľkej tepny. Proliferácia kolaterálneho endotelu je spustená up-reguláciou adhéznych molekúl a uvoľnením cytokinov, vedúcich k atrakcii a perivaskulárnej imigrácii monocytov derivovaných z kostnej drene.

Ďalším preukazázaným mechanizmom je proliferácia, migrácia a remodelácia cievnej steny. Monocytárne bunky pochádzajúce z kostnej drene vylučujú rastové faktory, indukujú matrix proteázy a v neskoršej fáze tiež faktory stabilizujúce cievy. Pri dostatočnom počte buniek z kostnej drene podieľajúcich sa na arteriogenéze v perivaskulárnom priestore je pre zretie kolaterálnej siete artérií potrebných ~6 – 8 týždňov. Technika Harvest BMAC pri primotransplantácii koncentártu jadrových buniek z kostnej drene veľmi presne napodobňuje fyziologické reparačné mechanizmy, ku ktorým dochádza pri ischémii.